Odchod

25.8. 2012

Príprava na odchod

    Najviac vecí sa kazilo a nevychádzalo posledných 48 hodín pred odletom. Všetko trvalo dlhšie ako predpokladaný čas a čo sa mohlo pokaziť alebo stratiť, tak sa aj stalo. Po vypätom chystaní sa nám podarilo z domu vyraziť. 

    Vyrazili sme v sobotu 25.8. 2012 o 16:07 na našu dlhú cestu do BA, ktorá bola v porovnaní s ďalším cestovaním iba čiastkou dlhočíznej cesty do Afriky.

    Cesta pre mňa nebola veľmi veselá. Aj keď mamka sa snažila odľahčiť atmosféru. V hlave mi prebehovalo nekonečné množstvo myšlienok a spomienok, ktoré som sa snažila ukerovať na mieru pokoja založeného na viere a žiť hlavne v prítomnosti. Vedela som, že aj moja rodina sa trápi a hlavne mamka, ktorá sa to snažila zakryť. Rozmýšľala som, že lepšie a ľahšie by bolo lúčenie doma, sadnúť na vlak a ísť. Tušila som, že chvíľa lúčenia na letisku bude oveľa silnejšia a smutnejšia.

    Pri prechode cez rôzne mestá som spomínala na situácie prežité so svojimi najlepšími priateľmi. V každom meste som nechala kúsok svojho života a ten mi zanechal spomienky. Pri prechode Žilinou som mala najviac spomienok. Všetko mi bolo také srdcu blízke . Mala som túžbu to všetko žiť ešte raz. Myslela som na svojich najlepších priateľov, ktorí v tom meste bývajú. Boh mi však potvrdil krásu spomienok a vzťahov, ktoré mi dal. Pri prechode Žilinou namaľoval na oblohu rozprávkovo nádherný západ slnka. Taký, aký som ešte asi ani nevidela. A ak áno, tak to muselo byť poriadne dávno. Neopísateľná oranžovo-žltá lemovala oblaky a kreslila obrazy a pozadie neopísateľnej nádhery. Cítila som pokoj, radosť, lásku, pocity, ktoré som mohla žiť počas roka stráveného v tomto mestečku.

    Vyčerpaní z cesty a z rôznych vybavovačiek pred odchodom, aj počas neho sme prenocovali u saleziánov na Miletičovej.

Majka čakajúca na svoju misiu, ja a Majka s misiou v Tonj