pondelok 1. októbra 2012

Začína škola ...

18.09. 2012

17. - 20. deň v Tonj

        Môj počítač si robí, čo on sám chce a čas mi nedovoľuje hrať sa s ním denne a už vôbec nie hodiny. Už viackrát som chcela čosi napísať, ale PC mi nefungoval.
        Dnes je utorok, môj 20.-ty deň v Tonj a druhý deň v škole. Tu to nie je ako na Slovensku. V nedeľu večer - pár hodín pred začatím nového trimestra po prázdninách - som sa dozvedala, kedy mám hodiny. Rozvrh učiteľov (kto učí čo a kedy) bol samozrejme ručne napísaný ceruzkou na starom veľkom tvrdom papieri.

Či máme nejaké plány, alebo sylaby? Samozrejme - nemáme. Piatacku učebnicu matematiky som dostala v pondelok pár minút pred hodinou. Pozrela som sa, čo preberajú a rozhodla som sa urobiť prvú hodinu menej oficiálnu. Bolo to správne rozhodnutie.
        Keď som prechádzala "areálom" školy, väčšina detí sa hrala alebo prechádzala a trávili čas ničnerobením. Mali prestávku? Nie. Niektorým učiteľom sa nechcelo učiť hneď po prázdninách, takže si na hodinu proste neprišli. Ani všetci žiaci v škole neboli. Ja učím len v 5.B matematiku každý deň. Namiesto pôvodných 48 žiakov som ich mala 14. Proste prvý deň po prázdninách sú ešte pre niektorých prázdniny.  Predstavila som sa im, povedala som pár slov o sebe, o pravidlách, ktoré chcem, aby sa dodržali a keďže to bola naša prvá hodina a vôbec naše prvé stretnutie, tak sme sa len zahrali pár hier - matematických, pretože potrebujem, aby rozmýšľali. Hrami sa ich dá veľmi jednoducho získať, alebo nejakou jednoduchou hádankou či netypickým zvukom :) Prvá hodina bola veľmi milá. Všetci sa mi snažili pomôcť ukázať čo je kde. Spočiatku na mňa niektorí pozerali nedôverčivo, ale potom sa atmosféra uvoľnila. Títo moji piataci majú cca od 11 rokov do 22. Niektorí chalani sú už ženatí.  Je to priam až nereálne v našich predstavách, aby bol piatak ženatý. On mal možno 18 rokov.  A videla  som ich viacerých ženatých.
        Miestni ľudia tu vzťahy a manželstvo vnímajú úplne odlišne ako my. Dievča nemôže sedieť na motorke obkročmo ako chalani (resp. ako my na Slovensku). Považuje sa to za nemorálne. Sedia s nohami spolu ako kedysi dávno dámy na koňoch.  Ťažko vysvetliť ich vnímanie vzťahov, výberu partnerov, atď.  Je to proste úplne iné. Ak má chalan (muž) kravy, môže si kúpiť ženu.  Ak nemá, má smolu. Ak má veľa kráv, môže si kúpiť viac žien.  A potom sú súrodenci a súrodenci a súrodenci s rôznym otcom, mamou... Ak náhodou zomrie manžel žene, môže si ju vziať brat zosnulého manžela. Deti, ktoré spolu manželka s bratom zosnulého, patria zosnulému.  Atď. Tu je to všetko iné.  Ale ... nájdu sa aj výnimky a ľudia, ktorí začínajú vnímať veci/vzťahy "európskejším" spôsobom, alebo  kresťanskejším. Aj takí sú.
        Vrátim sa do školy :) Na dnešnú - druhú hodinu matematiky v piatej triede. Včera večer som sa poriadne chcela pripraviť na hodinu. Potrebujem vedieť, čo s nimi budem preberať, ako im čo vysvetliť, atď. Slovná zásoba je  nevyhnutná - v matematických pojmoch. Takže každá hodina je pre mňa novým štúdiom. Pripravila som sa a dnes som spokojná vyšla na hodinu. Už mi tam sedelo okolo 24 žiakov. Celkom reálny a pekne zvládnuteľný počet. Stále však len polovica z pôvodného počtu.   Keďže väčšina ma nepoznala, opäť som sa stručne predstavila, ale nečakala som na nič a rovno som vhupla do nového učiva.   Trieda je jednoduchá. Som rada, že vôbec máme tabuľu a kriedy. Nie každý má zošit a pero, nie každý má učebnicu.  No vysvetľujte a povedzte im, nech si zapisujú podstatné poučky a výpočty, keď nemajú do čoho.  Kto nepísal, počítal pri tabuli. Boli pekne ticho a poslušní. Počúvali a na moje  prekvapenie - učivo krásne pochopili.  Násobilka im stále robí problém, ale pointu výpočtu objemu zvládli krásne. Problém im robí predstavivosť. Nie len priestorová, ale vôbec predstavivosť. Nakreslila som na tabuľu kváder, kocku... priestorovo. Poniektorí  to nevedia do svojho zošita ani obkresliť.
        Keď sa blížil koniec hodiny a videla som, že sme stihli, čo sme mali, dala som im opäť inú hádanku na ozmýšľanie. Stále sa snažím niečim odľahčiť atmosféru (kdekoľvek prídem) a to by ste sa vytešovali, keby ste videli, ako sa naozaj z maličkostí vytešujú oni :)  Z ich seriózne mŕtvych tvári počas trvania hodiny sa nakoniec vysypali úsmevy.  Ale tak je to OK. Počas hodiny nech dávajú seriózne pozor a nakoniec ak to zvládneme, môžeme sa zasmiať, porozprávať. Tak som im to aj povedala a súhlasili.
        Keďže im neprišiel učiteľ na ďalšiu hodinu, ostala som s nimi a vysvetľovala som im priestorovú predstavivosť, kreslila som im priestorové predmety a oni to skúšali so mnou.  Bol to veľmi príjemný čas, keď viete, že im niečo odovzdávate, čo oni nevedia, ale chcú. A tá radosť, ktorú potom majú, je neopísateľná :) Za všetko tu krásne ďakujú. Za také samozrejmosti, za aké by nás ani nenapadlo.  Je to krásne. Dve dievčatá sa v triede tak smiali po hodine a pozerali na mňa.  Prišla som si k nim sadnúť a pýtam sa, prečo sa smejú.  Odpovedali mi, že sú šťastné, že ich učím ja. Tak len verím, že budeme všetci spolu šťastný celý ich trimester a že budú rozumieť všetko, čo od nich chcem, aby nakoniec ich testy nedopadli podpriemerne.
        Mám voľno na vypranie vecí (samozrejme - všetko si stále periem/e ručne), pozriem si, čo učím zajtra, dám si obed a hor sa na hodiny klavíra do večera. Teším sa zo stretnutí s miestnymi ľuďmi, z rozprávania, z poznávania... Potom, keď skončím hodiny klavíra (večer), potom sa budem učiť nové slovíčka - terminológiu na zajtrajšie učivo. Chýbajú mi tu pomôcky, farebné kriedy, predmety potrebných tvarov,... no som rada, že máme vôbec bielu kriedu.
        Ozaj, neviem, či som niekde spomínala, ale pred týždňom k nám prišiel nový dobrovoľník z USA - Steve.  Som rada, že tu je. Jeho angličtina lahodí mojim ušiam.  Konečne počujem normálne krásnu angličtinu :) Nie
len túto africkú, indickú, španielsku, či vietnamskú. Aspoň nevýjdem z cviku.

1 komentár:

  1. Ahoj Majka,
    keď to čítam,úplne to prežívam s tebou a veľmi ma teší, že si šťastná. Z každého slova cítiť lásku, ktorou sa dávaš. Chcela by som ťa podporiť, možno potešiť, ale ani neviem, ako.
    Budem ďakovať Bohu za teba a prosiť, nech ťa naďalej požehnáva a chráni pred chorobou.
    /Ale posteľ radšej pred spaním naďalej dôkladne kontroluj... :)/
    suseda Slávka K.

    OdpovedaťOdstrániť