pondelok 1. októbra 2012

Nové skúsenosti ...


14.09. 2012

14.-16. deň v Tonj

        Zhrniem pár nových zážitkov, či skúsenosti s miestnymi domorodcami :) Prišla som na to, že tu sa ľudia veľmi boja búrok a dažďa. Búrky chápem. Veď oni asi ani netušia, čo je bleskozvod. A tu to vie poriadne trieskať. Pred búrkou sa zdvihne silné vetrisko a potom to príde. Navyše ak má niekto  negatívnu skúsenosť, že mu už blesk zabil niekoho z rodiny či priateľov, tak o to je to  pochopiteľnejšie. Ale dážď?

 Väčšina ľudí si tu myslí, že maláriu tu môžu dostať z dažďa. Preto sa mu vyhýbajú :) O komároch vedia, ale myslia si to aj o daždi. A keď som sa raz len tak rozbehla prebehnúť sa po daždi (potrebovala som sa dostať domov), viacerí na mňa volali, nech nejdem, lebo  dostanem maláriu. Ja som si pritom vychutnávala príjemné schladenie po rozpálenom dni :)
        Väčšina netuší, že je bezpečnejšie počas búrky vypnúť si mobil (tí, ktorí ho majú), že nie je bezpečné zdržovať sa pod osamelými stromami,  utekať a podobné bezpečnostné opatrenia. Väčšina ľudí, ktorí majú hodinky na ruke (veľa ich nie je), ich má iba na okrasu - pre imidž. Jednoducho  nefungujú.
        Pochopila som, že domorodci majú veľmi slabú predstavivosť. Pátrovi Chose Maria každý deň maľujem jeho čiernobiele plagáty s biblickou tematikou. Vravel, že miestni potrebujú vidieť farby, lebo nevedia, čo je na obrázku. Práve som to zažila. Jeden z miestnych ľudí, ktorí tu na misii pomáha, sa prišiel pozrieť ako maľujem. Ponúkla som mu, že môže maľovať so mnou. Dlho sa bránil, že on nevie (pritom tu nejde o namaľovanie nového obrázku. Ide len o vymaľovanie čiernobieleho - ako maľovánka). Po chvíli prehovárania sa o to pokúsil. Myslím, že má viac ako 25 rokov a pýtal sa ma na každú čiarku, či je to dobré, akým smerom má ťahať ruku a vôbec, pýtal sa či toto je ruka, či aj toto je tvár, či toto je odev... nevedel v tých čiarach rozlíšiť konkrétne predmety, osoby, tvary. Už rozumiem prečo to maľujem.
        Veľa z ľudí tu asi netuší, prečo nosíme okuliare (tí, ktorí nosíme).Poniektorí si myslia, že to je ochrana proti komárom, poniektorí si asi nemyslia nič. Dnes dvaja zistili, že moje okuliare zväčšujú. Mali by ste vidieť ich výrazy tváre :) Wau.
        A ešte niečo :D... Musím sa zasmiať, pretože veľa miestnych sa smeje na mojich prejavoch emócií :D Keď ma niečo prekvapí, tak poviem "wau" :) A oni sa snažia napodobniť moje citoslovce (jedno mesto tu, v Južnom Sudáne, sa volá Wau, tak sa len smejú a vravia, nech hovorím aj Tonj :))). A na mojich mimických prejavoch sa tiež radi smejú :) Aj náš fr. Shyjan mi to už raz povedal, že má veľmi rád tieto moje vyjadrenia emócií :) Jej, aspoň sa zasmejú o kúsok viac ako by sa zasmiali sami ;)

1 komentár:

  1. no aké miléé :). ako ťa tam maju všetci radi, majik. teším sa z toho +

    OdpovedaťOdstrániť