Moje narodeniny

11.10. 2012

43. deň v Tonj

   Tak veľmi som chcela, aby nikto nevedel, kedy mám narodeniny.

Samozrejme, na pasoch je uvedený dátum narodenia. My tri slovenské dobrovoľníčky sme svoje dátumy vedeli. Raz však prišla štvrtá dobrovoľníčka z Indie – Dania a aj ona chcela vedieť, kedy má kto sviatok, pretože jej sviatok sa blížil (8.10.) Povedala som jej, ale s podmienkou, nech si to nechá len pre seba. Opak bol pravdou. Aj Renátka dopomohla k rozšíreniu tejto informácie. A namiesto toho, aby som mala deň ako všetky ostatné, moje narodeniny mali ešte väčší ohlas ako jej, či akýkoľvek iný sviatok. 

   Už deň dopredu o tom rozprávali otcovia z Wau a Juby a pekne to vyhlásili pred všetkými chlapcami. Aby však podporil to, že nechcem, aby o tom každý vedel, začal týmto: „Chcete vedieť tajomstvo? Ale je to naozaj veľké tajomstvo, tak to poviem veľmi potichu.“ A povedal, že zajtra je veľký deň pre jednu osobu, rozprával o tom, ako sa môžu za mňa modliť a ako všetci potrebujeme cítiť, že tu máme seba navzájom. Bolo to veselé a veľmi milé zároveň.

    Na druhý deň – čiže dnes, keď som mala sviatok, každý opakoval všetko najlepšie. Keď som im v tichosti povedala, že to nemusia hovoriť, ďakujem, hovorili to (samozrejme) ešte viac. Ale aspoň to bol milé. Noon a Nicholas opravovali plot a Niko povedal, že sa teší a všetci dnes chcú oslavovať moje narodeniny. V ich zmysle to znamená byť šťastní s tebou, povedať niečo veselé, prípadne zaspievať nejakú pieseň. Jednoduché a milé.

    Čo som však neočakávala s radosťou bola večera. Niečo ako hostina s gratuláciami a upriamenou pozornosťou na moju osobu. Nemám to rada. Viackrát som povedala, že kvôli mne nemusí byť viacero jedál, nemusí byť koláč, nemusia mi hovoriť ošúchanú frázu „Všetko najlepšie.“ Ale ľuďom sa to ťažko vysvetľuje, ak majú zaužívané stereotypy, alebo zvyky. A zvlášť tu. Mám pocit, že je tu nejaký sviatok a dôvod na želania každú chvíľu. Títo ľudia radi oslavujú. A možno by som sa na to mohla pozrieť z inej strany. Radšej nech sa tešia a smejú ako by mali byť smutní a nehnevaní.

   Aj Majka sa na tom smiala, keď videla, aký jemný a milý odraz mali moje narodeniny, ako milo, jemne, ale celý deň sa niesol v tomto znení. Chlapci mi každú chvíľu spievali Happy birthsday. S bratom Petrom som maľovala plot aj bránu. Začal tým, že najprv napísal tieto dve slová piesne na bránu a pokračoval až keď mi to ukázal. Milé nevšedné prekvapenie :) Otec z Wau podrypkával, či mám narodeninové maľovanie brány :) Áno, mala som. Aj keď to maľovanie bolo štýlom, akým by som to nerobila. No mala som nad sebou „nadriadeného“, ktorý to takto chcel a hotovo. Nie som profesionálny natierač, ale čo-to som už na Slovensku robila a viem, ako sa to ne/má. Nevadí.

    Nakoniec to bolo celkom milý deň odhliadnuc od komunitných oficialít.