Prišla kríza ...

30.10. 2012

62. deň v Tonj

    Predsa len prišla určitá kríza. Veľmi som sa nahnevala na dochádzku mojich klaviristov. Rozhodla som sa hneď zmeniť rozvrh a ich poradie. Niektorých som vyškrtla. Ja čakám a oni si jednoducho neprídu. Alebo prídu v inom čase. Pre nich to je jedno.

    Snažím sa ich naučiť dochvíľnosti, ale zatiaľ márne. A ak niekoho naučím čosi, po týždni prestávky všetko zabudnú. Potrebujú viac trénovať. No podmienky sú také, že môžeme Bohu ďakovať za to, čo vôbec máme.

Už som nevládala stále opakovať to isté dookola (o disciplíne, dochádzke, pravidlách – nemajú to v krvi). Pýtala som sa sama seba, či má vôbec zmysel to, čo robím. Aj tak necvičia, aj tak neprichádajú pravidelne, aj tak nič nebudú vedieť. Má to vôbec zmysel ? Potešia sa chvíľočku a potom si to aj tak nevážia. Nič, čo pre nich človek urobí. Ach, mala som ja nervy, otrasný deň.

    Zmenila som svoj rozvrh tak, že pondelok, stredu a piatok učím klavír a utorky a štvrtky som na sister´s mission s dievčatami, kde hráme rôzne športy a hry. Pre mňa to je zmena, oživenie, spoznanie nových tvárí. A dnes som si to krásne užila. Cítila som sa voľná, slobodná, šťastná . Ten pocit... aaaaaaaaajajaj.