05.11. 2012
68.
deň v Tonj
Veľmi
rýchlo tu plynie čas. Nestíham si to uvedomovať. Aj keď sa
snažím. Stále objavujem čosi nové. Podľa víkendov viem, že
prichádza nový týždeň. Včera som sa bola prejsť s Majkou a s
Thomasom k rieke. Bola to krásna prechádzka. Mám rada, keď môžem
niekam ísť, vidieť niečo nové, spoznať niečo nové.
A s Majkou
sme sa počas nedeľného voľného času s Thomasom vyparili a
smiali a prechádzali a vychutnávali jemný vietor, ktorý nás
schladzoval. Prišli sme k rieke, kde sa ľudia umývali, prali,
decká do nej skákali a my by sme si z chuti skočili tiež. Lenže
táto voda by nám poznačila zdravie na celý život. Domorodci si
ju vychutnávali, pretože v období sucha sa vyparí. Zmizne. Stáli
sme pri rieke, zatvorili oči, otvorili náruč a nechali sa hladkať
vetrom v africkom teple. Na hladine rieky, ktorá sa jemne vlnila sa
odrážali lúče slnka a okolo nej ešte rastie zelená vysoká
tvrdá tráva. Tu nie sú kopce. Všade samá rovina. Ale obloha
čaruje svoje farby a maľby tvorené z oblakov. Veľké oranžové
zapadajúce slnko zdobí horizont a koruny paliem sa pomaly menia len
na čierne tiene. Ak sa okolo mesiaca urobí kruh zafarebený do
červena, podľa miestnych zvykov sa bude niekde bojovať. Červená
okolo mesiaca je znamením krvi. Nevysvetlíte im, že ide iba
fyzikálny jav. Dostalo sa mi pochvaly, že som krásna ako obloha
pred dažďom. Na naše pomery smiešne. Na ich pomery vzácne a
úprimné. Obloha pred dažďom je plná ťažkých sivých mrakov,
ktoré prinesú zvlažujúci dážď. Niekedy keď sa zdvihne silný
vietor, miestni vedia, či príde aj búrka, alebo je to iba vietor.
Búrkový vietor prichádza iba z východu. A tieto silné vetry,
ktoré sme mali doteraz, ešte neboli reálne silné. Silné vetry
ešte len prídu v decembri. Ozaj silné. Zatiaľ si ich neviem
predstaviť, pretože pre mňa silné tu už boli. Blískavica pred
búrkou, počas búrky aj po búrke je taká nepretržitá, že sa v
tom dá krásne vychutnávať sila a rešpekt pred Bohom. Je to iné
ako u nás. Aj blesky sú oveľa dlhšie silnejšie. Hviezdy nepoznám
a niekedy si poviem, že som sa mohla naučiť aspoň pár súhvezdí.
Ale na druhej strane je krásne vychutnávať si ich v jednoduchosti
bez akýchkoľvek vedomostí. Dojalo ma, keď som videla mesiac ako
dorastá z dola nahor namiesto toho, aby dorastal z prava do ľava.
Krásne.
Nedávno
sa niekoľkými nocami ozývali bubny, spevy a rôzne výkriky
domorodcov z osady. Neskôr som sa dozvedela, že istý človek v
osade bol pomätený a oni mu chceli pomôcť svojimi praktikami. Či
to pomohlo?
Supy
krúžia jedna radosť nad našimi hlavami. Často sa dá vidieť
kŕdeľ, ktorý pripomína špirálovite tornádo.
Štípe
tu veľmi veľa mušiek, hmyzu a neviem čoho všetkého. Niekedy
proste nevenujem pozornosť nejakej muške a zrazu to len zabolí.
Raz ma poštípal akýsi druh osy trikrát. Ani si nestihnete
všimnúť, kedy okolo vás letí. Nezastaví sa, len sa zjaví ako
blesk, šuchne sa o vás a za ten rýchly moment vás stihne bodnúť.
Je to veľmi nepríjemná bolesť. Schytala som to už viackrát, ale
raz si na mne jedna vychutnala tri bodnutia. Keď som schytala do
ruky, polovica ruky ma bolela. Možno po pol hodine ustúpila bolesť
a nastúpilo svrbenie. Ďalšie dve bodnutia boli do chrbta. Už
chápem prečo sa boja aj obyčajných včiel. Keď vidia roj,
utekajú. Ja som zvyknutá pri včelách chodiť pomaly, neoháňať
sa. Oni chcú čím skôr zmiznúť z dosahu.
Prvýkrát
v živote som videla bielu žabku, alebo pavúka, ktorý síce mal
osem nôh, ale skákal. Tu je veľmi rozmanité množstvo druhov
pavúkov. Sú všade a veľmi rýchlo robia pavučiny. Jeden deň ich
zmetiete, na druhý deň ich máte znovu. Občas si vravím, nechám
ich, nech mi žerú lietajúci hmyz. Ak ich nechám týždeň, izbové
steny a kúty sa premenia na pavučí raj, ktorý zmetiem a oni si
postavia nový.
Horšie
je to so škorpiónmi. Pred nimi mám ešte akýsi rešpekt a
nedokážem ich zabiť len tak v žabkách ako miestni. Dokonca aj v
trekovej topánke sa mi to hnusilo a akosi som nechcela cítiť také
hrubé telo pod nohou. V izbe mám kameň a tvrdý kartón z krabice
od liekov (z nemocnice). Keď škorpióna zabijem kameňom, na
kartóne ho vynesiem von z izby.
Silno
jedovatého čierneho hada, ktorého Nicholas zabíjal v jeden večer,
sa ozaj treba vyvarovať. Je prudko jedovatý. Ak je malý, miesto
bodnutia poriadne opuchne. Ak je veľký, jed môže byť smrteľne
jedovatý. Opuchne celé telo. Aj to je dôvod, prečo by som sa
nemala prechádzať v areáli bez baterky.
Bezpečnostný dôvod je
čosi iné, k tomu sa ešte vrátim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára